Holiday ramblings: Second Edition

Neviem, ako by som mohla ospravedlniť moju neprítomnosť v predchádzajúcich týždňoch. Učila som sa HTML ( a veru som sa aj toho dosť veľa naučila ) , riešila som tumblr veci, proste som mala toho na programe veľa. To ale neznamená že som si nemohla nájsť čas na starých kamarátov a napísať aspoň jeden blbý článok. Viem, je to moja chyba. A aj keď som si sľúbila, že tento blogspot budem brať vážne, neznamená to, že sa budem nútiť do niečoho, na čo momentálne nemám absolútne žiadnu náladu. Takže preto sa stalo čo sa stalo. Je mi to ľúto, a vlastne ani neviem do akej miery sa budem venovať blogu v nasledujúcich mesiacoch, keďže budem prváčka na strednej a z toho čo som počula to nebude prechádzka ružovou záhradou. Dúfam, že si nájdem čas na písanie aspoň nejakých tých článkov. :(: // EDIT: tento článok som mala pár dní napísaný, ale buď nešla wifi alebo som nemala čas, takže sa k tomu dostávam až teraz. :( článok o tom, aký bol prvý školský deň napíšem asi až v nedeľu, pretože idem na adapťák.

Každopádne. ako myslím viete, na začiatku augusta som šla s babkou za otcom do Bruselu, kde s priateľkou žije. Bolo to veľmi zaujímavých osem dní a dosť som sa toho o sebe dozvedela. O tom však neskôr, teraz chcem rozprávať o tom výlete. Bývali sme vpodstate v centre Bruselu, pri európskom parlamente, kde otcova priateľka pracuje. Dokonca nás tam aj jeden deň zobrala. Poviem vám, je to tam doosť veľké, samé zasadačky a dlhé chodby a schodiská. Chcela som sem pôvodne dať aj fotky, ale čo ja viem či by ma za to nezabásli. 

Okej, k téme. Prileteli sme okolo štvrtej poobede, pozdravili sa s otcom a pýtame sa kedy prídeme domov. On že o polnoci. Babka už celá šokovaná a pohoršená nad bruselskou premávkou, a on že ale nie, ideme k bráchovi do Anglicka. Neviem či som vám to hovorila, ak nie, môj ujo aj s jeho priateľkou pracujú v Anglicku ako housekeeperi, a teta je tehotná. Júúú. Bývajú niekde pod Londýnom. No a tak sme sa z Bruselu vydali do Francúzska do Cannes a tam sme šli na trajekt. Ja som samozrejme skoro plakala, pretože pred pár týždňami som bola na tom istom mieste so školským autobusom a s perfektnými ľuďmi. 

V Anglicku sme väčšinou ležali v húpacej sieti a spali tam ( ale vážne, spala som tam asi štyri hodiny ), jedli dokonalé sushi a marhuľovo-amarettovú zmrzlinu. Jeden deň sme sa šli pozrieť do mesta, do takého bookshopu s knihami za jednu-štyri libry, kde som si minulý rok kúpila celú THG sériu asi za sedem libier, k tomu city of lost souls, clockwork angel a wreck this journal a asi ešte niečo. Proste heaven. Minulý rok mali YA sekciu dosť bohatú. Tak tento rok sme sa šli pozrieť do WH Smith na tie trošku drahšie knihy a odišla som s prázdnymi rukami, že v tom zľacnenom bookshope nakúpim. Prídeme tam a nemajú tam ani jednu jedinú YA knihu.. Myslela som že sa obesím. -_- Celý rok som dúfala, že sa tam dostanem, a potom toto.

{ 1 } Cannes z trajektu ; { 2 } dosť nevydarená selfie s trajektom keď sme čakali v rade ; { 3 } hádajte kto sa hral na Rose. Leo neprišiel. :/ ; { 4 } pripomenulo mi to Stairway to Heaven tak som to odfotila :D ; { 5 } takto vyzerala holandská pláž, keď sme večer odchádzali. príliv jak šlak ; { 6 } áno, musela som si spraviť takúto fotku ; { 7 } pláž, keď sme prišli ; { 8 } ranný trh ; { 9 } fotka z anglicka, teta zo mňa spravila Elsu.

Z Anglicka sme do Bruselu prišli večer a na druhý deň sme šli na jednu dokonalú holandskú pláž. Bolo úplne teplo, a aj keď voda nebola najteplejšia, okúpali sme sa. Ani neviem, ako sa volalo to mestečko, ale bolo dokonalé. Bol to môj prvý krát čo som bola v Holandsku, a hneď som si ho zamilovala. Je to asi moja druhá najobľúbenejšia krajina v Európe. Všetci ľudia boli milí, usmievali sa, všade bicykle, teplý morský vzduch, nádherné domčeky, úžasná zmrzlina. 

{ 1 } Royal Gallery v Bruseli, vnútri samé cukrárne a knižnice a kiná a luxusné obchodíky ; { 2 } toto bolo v jednom obchode v Royal Gallery a úplne sa mi to páči <3 ; { 3 } muahahahahah ; { 4 } kráľovský palác, aspoň myslím :D alebo radnica, alebo niečo také :D ; { 5 } áno, mala som makarónky. chutia skvelooo ; { 6 } taký krásny park majú pri dome a v strede je také jazierko zelené plné kaprov či čoho :D ; { 7 } atómium som tiež videla, nádherné to je, straašne veľké a vnútri taká dokonalá svetelná show ; { 8 } a toto je výhľad z najvyššieho poschodia atómia ; { 9 } nejaký chrám matky božej, najkrajší kostol v Bruseli a bolo tam najmenej ľudí -_-

Na druhý deň sme sa šli poobzerať po Bruseli ( v metre som spadla jednej tete rovno do lona. well done, chiara. well done. ), boli sme vo všeljakých kostoloch a konečne som bola zase v Starbuckse ( po neviem koľkých rokoch. prvý krát som bola v Anglicku pred štyrma rokmi, za ten týždeň som do Starbucksu šla asi trikrát, potom raz v Prahe. tento rok sme to v UK so školou nejako nestihli. ) a konečne som si zase dala frappé a konečne som zase videla na tom krásnom plastovom poháriku "YASNA". A objavila som dokonalú, najdokonalejšiu vec, ktorá sa volá EXKI. Je to basically taký healthy fastfood, majú tam všeljaké bio veci, bagety, šaláty, ovocie, smoothies, dokonalé koláče, makarónky... Makarónky sú dokonalé, btw. Dobrá správa? Je to najlepší fastfood na svete. Zlá správa? Je len v Belgicku, Holandsku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku a v USA. Jedli sme na lavičke na takom námestíčku a k tomu nám taká pouličná hudobníčka hrala na flaute ( alebo na nejakom inom dychovom nástroji, nie sú moja parketa ) theme song z Harryho Pottera, Labutieho jazera, Titanicu, atď. Hneď ako skončila hrať Harryho som od otca zobrala peniaze a šla jej to dať.

Ďalej si už presne nepamätám kde sme boli aký deň. Šli sme do toho megastického parlamentu, do takého strašne dokonalého parku, pozrieť sa na starý kláštor. Raz sme išli do Atómia. Jeden deň sme sa s tatkom vybrali do kníhkupectiev Bruselu. Respektíve, presnejšie do Waterstone's. Šli sme po takej nákupnej ulici a všade boli nejaké dokonalé obchody a ja som mala čo robiť, aby som sa prepracovala k tomu kníhkupectvu s prázdnymi rukami. Waterstone's je myslím anglický obchod, a preto tam mali len čisto anglickú literatúru, časopisy, suveníry, pochúťky. Bolo to dokonalé, o to viac, že to je v Bruseli, kde sú hlavné jazyky Holandština a Francúzština a Angličtina tam nie je až tak rozšírená ako napr. v Holandsku. 

Keď som videla tie ceny kníh, som si povedala že to radšej nechám tak. Za If I Stay, ktoré má tak cca 200-300 strán a je to paperback sme platili 13€ a za The Giver, ktorý je tiež dosť tenký paperback 11€. Už u nás v Martinuse máme v anglickej sekcii lepšie ceny, nehovoriac o Britskom Amazone, kde sú všetky knihy za 4-5 libier. Okej. Toť koniec matematického okienka. Očakávajte recenziu na If I Stay. Vlastne nie, musím ešte prečítať Where She Went.

Ešte keď som s otcom prvý krát volala, či by som neprišla v lete do Belgicka, som sa spýtala či by sme nemohli zájsť do Amsterdamu, jelikož ( prepáčte za občasnú češtinu, FOSTER, NELL, MARUŠKA, ..., JE TO VAŠA VINA!! :D. just kidding. jelikož je proste dokonalé slovo. ľúbim ho. ľúbime sa. ) je to asi dve hodiny cesty. Takže v stredu večer sme si pekne sadli za počítač a trávili hodiny na TripAdvisor.com, ktorý mimochodom vrelo odporúčam, je to neskutočne vymakaná stránka s recenziami od tisícok ľudí na každú jednu atrakciu. Okolo pol noci sme konečne mali aký-taký zoznam pamiatok a vedeli sme, že sa budeme musieť spoľahnúť na Maps v mojom iPhone, ktoré dokonalo fungujú aj bez internetu. Dali sme si budíček na siedmu - sedem hodín spánku pred dosť dlhým výletom nie je nič moc, ale nemali sme na výber, keďže s cestou tam a naspäť nám aj tak zostávalo dosť málo času v Amíku.

{ 1 } uvideli sme túto ceduľku a pustili si Amsterdam od Imagine Dragons ; { 2 } jeden z nádherných amíkovských kanálov ; { 3 } úplne random fotka ; { 4 } ďalší dokonalý kanál ; { 5 } dom Anny Frankovej zvonka, vnútri sa fotiť nemohlo ; { 6 } a ďalší kanál ; { 7 } to v strede obrázku v džínsoch som ja, tá reštika bola top ; { 8 } rada do domu Anny Frankovej ; { 9 } takto som chodila po Royal Museum :D <3

Cesta tam bola dosť stresujúca, keďže sme ešte skúšali kupovať lístky do múzeí, oco zle odbočil, k tomu ho podpichovala babka a proste sa hádali a boli vynervovaní a ja som to tam musela znášať a k tomu ešte navigovať. Každopádne, prišli sme do Amíku, zaparkovali pri Vondelparku a presšli sme cez zopár kanálových uličiek ku Royal Palace. Tam sme si popozerali tie miestnosti, pofotili nejaké blbosti a potom sme sa vydali do domu Anny Frankovej, pretože TFIOS. Vedeli sme, že tie rady vždy bývajú strašné, ale zostávalo nám ešte pár hodín a nič lepšie nás nenapadlo, tak sme sa tam vybrali. Prišli sme, a rada bola v tvare obráteného Z, rada cez pomaly tri bloky. Vystáli sme si dve hodiny, medzitým prišiel chlapík z múzea a rozdával letáčiky, bola tam pitná voda, a veľmi blízko bol aj dokonalý fastfoodový stánok, kde mali pommes frites ( ktoré sú btw z Holandska ) aj waffle a hotdogy. Čiže to nebolo také strašné. Od jedného bodu (oficiálneho začiatku rady, lenže my sme si vyčakali už dvojnásobne takú ) dokonca bola free wifi. Po asi dvoch a pol hodiny sme sa dostali dovnútra.

Ak by som povedala, že som dúfala v niečo lepšie, neklamem, no zároveň to prekonalo moje ( radšej ) nízke očakávania. Bolo to maličké, so schodami presne ako v TFIOS, s miestnosťami v celkom dobrom stave, a potom s nejakými dodatočnými výstavkami. Personál bol milý, mini-filmy a celý dom dojemný, obchodík so suvenírmi ( AKA obchodík s Denníkmi Anny Frankovej ) mal celkom rozumné ceny, reštaurácia vyzerala pekne. Dokonca je v tom dome jeden oscar, čo vyhrala jedna herečka, ktorá hrala vo filme o Anne Frankovej. Môj otec sa dokonca rozplakal. A predsa mi niečo chýbalo. Možno Gus? Hazel? Lidewij? Neviem, jednoducho čakala som, že budem štyri roky plakať. A nie. Nakoniec sme šli do nejakej albánskej/alžírskej/nejakej reštaurácie, kde obsluhoval taký strašne zlatý časník a jedlo bolo úplne dokonalé a sedeli sme pri kanále a ani mi to nesmrdelo keďže nemám čuch a bolo to proste úžasné. Potom už len cesta do Bruselu, balenie sa a ráno skorý odlet.

Chcem však povedať ešte pár slov o Amíku. Moje očakávania neboli ultra vysoké, a chcela som tam ísť najmä kvôli TFIOS. Preto som odtiaľ odchádzala úplne prekvapená. To mesto je úžasné. Sú tam nekonečne milí ľudia, je tam strašne veľa zelene, nádherné domy, úžasné kanály, tisícky reštaurácií a barov, Spui AKA knižná ulica, krásne pamiatky. A hlavne tá atmosféra. Možno to bolo tým, že sme tam boli v lete, kedy je všade veľa turistov, no bolo tam úžasne. Spolu s Londýnom je to moje najobľúbenejšie európske mesto, možno dokonca prebilo Londýn. A Holandsko ako krajina, celkovo... Je to tam krásne. Vždy som chcela žiť v Škandinávii / UK, ale teraz pridávam Holandsko.

A nakoniec pár slov o mne. Prázdniny dnes končia, takže snáď by som mohla povedať pár slov o tom, čo sa udialo.

Prvých pár dní som strávila najmä spamätávaním sa z odchodu zo základky a sledovaním TV shows a non-stop počítačovaním. Niekedy potom bolo na rade Turecko. Zažila som si zaujímavé chaosy na letisku, týždeň som jedla dokonalé jedlo, kúpala sa, spálila sa, našla si letný crush, bola nasraná na letný crush, naučila sa nadávať po rusky, takmer dostala po držke od nejakého ruského mafiána... Ďalej Brusel. Týždeň som trávila s otcom a s babkou, a s otcovou novou rodinou. Zistila som, že to nie je také pekné, ako sa na prvý pohľad zdalo. Zistila som, že som už veľké dievča. Psychicky. Trochu mi vzrástlo sebavedomie, pretože som vtedy letela len s babkou, ktorá vôbec nevie po anglicky a tak som všetko musela riešiť ja, bolo to akoby som letela sama, plus ešte s malým dieťaťom, navyše ani otec nevie po anglicky nejako extrémne, takže aj pri ňom som väčšinou rozprávala ja. Zistila som, že už sa nebojím. A teraz nemyslím strach z prvého dňa školy. Áno. Toho sa bojím, ale strach z prvých dní v práci, v škole, na výške, to zažívame takmer všetci. Už sa nebojím tmy. Nebojím sa kupovať si veci v obchode v cudzej krajine. Nebojím sa letieť sama. Zistila som, že možno som silnejšia ako si myslím.

No a august som trávila buď doma, u babky, u druhej babky, vo Viedni { milujem Primark, ale ten viedenský veľmi neodporúčam. :D } alebo v kaderníctve. Mamča ma chcela zase dať na blond, ale keďže moje vlasy sú moje vlasy a mám gény po babke a tej blond chytí na gaštanovú, mám teraz tak trošku blonďavo-hrdzavo-strawberry blonde odtieň.

Takže toť môj život. Prepáčte za dlhý článok, ale chcela som vám vynahradiť neaktivitu počas prázdnin. :D