ethereal (adj) extremely delicate, light, not of this world.

Friday 11 September 2015

in which she talks about how she's been lately.

source

At the end of the day, your feet should be dirty, your hair messy & your eyes sparkling. 

—  Shanti




úprimne, nemám poňatia ako začať. toľko dní som nič nepísala, a všetky tie slová sa len hromadili vo vnútri. sú vo mne stlačené a skrčené ako staré papieriky, pozastrkávané vo všetkých škárach, a teraz neviem, ako ich dostať von. bojujú medzi sebou, chcú sa dostať von čo najskôr, a zo mňa vychádzajú v kopách, v ktorých sa nedokáže nik vyznať. preto vás prosím, ospravedlňte ma za tento mess ktorý naivne nazývam "článok".

asi sa pýtate: čo ju po toľkých mesiacoch primalo sa zase ozvať? odpoveď nie je až taká mysterious a krásna, ako by ste čakali. nestalo sa niečo natoľko drastické, že by som nevedela ako si poradiť s tými emóciami a rozhodla sa vypísať. (ono sa v skutočnosti stalo veľa drastických vecí, len som si s nimi vždy poradila bez blogu.) príčinou je tentokrát nové priateľstvo. človek, ktorý sa napriek tomu, že ma vtedy ešte poriadne nepoznal, rozhodol podeliť sa so mnou o jednu z najsúkromnejších vecí - blog. a keď som tak htlala jej slová, uvedomila som si, ako veľmi mi to chýba. the end. (týmto ťa pozdravujem. here's to our short friendship and the hope it will last many more years.)

naposledy som sa vám s osobným životom ozvala v marci, kedy som na tom nebola zrovna najlepšie. nezvládala som školu. odvtedy sa mi podarilo ukončiť prvý ročník, a to celkom úspešne. (who the fuck are you trying to fool, jass? ok, mala som samé jednotky, a to je myslím dosť úspešné, considering fakt, že som na druhej najlepšej škole na slovensku. always so humble.)  cez prázdniny som bola na týždeň v anglicku, odkiaľ zatiaľ nemám žiadne fotky, no nejaké sme tam spravili, takže keď sa ku mne dostanú ich sem určite šupnem.

velické pleso

neskôr som na týždeň bola s mamkou vo vysokých tatrách na jóge. to ma naozaj príjemne prekvapilo. nečakala som od toho nič, šla som, lebo som viac-menej musela. za ten týždeň som si výrazne zlepšila dýchanie, postoj, naučila sa základy jógy, prešla na túrach okolo šesťdesiat kilometrov, zistila čo-to o ľuďoch, naučila som sa byť trpezlivá, no čo ja pokladám za najdôležitejšie, naučila som sa byť sama so sebou. ako malej mi to nerobilo problém, no za posledné dva roky som si v prítomnosti technológie a ľudí málokedy našla čas na seba, a keď áno, nedokázala som vydržať. no keď je človek uprosted skál a plies a vodopádov a nemá na výber, je nútený byť sám so sebou.

taktiež som spoznala istého chalana, ktorého by som inak asi v živote nespoznala, a som za to vďačná. ten pocit, keď spoznáte niekoho, s kým ste odlišní a predsa rovnakí v toľkých veciach prajem zažiť každej z vás. narodil sa o deň skôr ako ja, a je to jeden z mála chalanov v znamení panna, ktorých poznám. jeho povaha bola tak veľmi rovnaká mojej, až ma to desilo. mala som na neho taký platonický crush, a občas si píšeme, ale nič z toho nebude. chillujte, dievčatá, vaša jass bude single ešte veľmi dlho.

keď už sme pri tom. konečne, asi po roku alebo dvoch, som šťastná sama. niečo vo mne preplo, a zrazu to akceptujem a užívam si to a keď vidím ľudí, ako sa trápia vo vzťahoch a po vzťahoch, absolútne ma to neláka. taktiež ma v poslednej dobe neláka ani mäso. veci, ktoré som si kedysi užívala a ktoré som chcela mi dnes prídu nepotrebné a nepodstatné a vôbec nie lákavé. neviem či sa z toho mám radovať alebo sa skôr báť. 

no a napokon som bola na konci leta na dva týždne v tábore. bol to najlepší tábor na akom som kedy bola, a zároveň najhorší. veľmi som si ho užila, spoznala som neskutočných ľudí, no zároveň som veľa trpela a plakala. ukázalo sa, že aj keď som si myslela, že už som po mentálnej stránke v poriadku, ani náhodou nie som, a tak som si posledné dni tábora vonkoncom neužila tak ako som chcela a strávila som ich skôr plačom. je to kapitola, ktorú už mám uzatvorenú, a predsa nad ňou a niektorými vecami, ktoré ma vtedy trápili, stále premýšľam. nezájdem do detailov, keďže sa sama momentálne v svojich myšlienkach nevyznám.

čo viem určite je, že som tam zažila neskutočné veci - ohadzovanie želatínou, maskovanie blatom, jedenie červov, nočné hry (počas ktorých sme na všetko srali, cuddlovali sa a sledovali hviezdy a bavili sa o živote), noci kedy u nás spali chalani,... taktiež som sa zmenila a dospela ako človek. do istej miery ma prestalo zaujímať čo si o mne ľudia myslia a naučila som sa vážiť si svoju povahu. všetci mi tam pri rozlúčke hovorili aké som slniečko a ako som im vždy zlepšila náladu, a pre mňa to je ten najvyšší kompliment. milujem pomáhať ľuďom, a keďže nie som dobrý lekár ani právnik ani nedobrovoľničím, som neskutočne rada že to dokážem len tým, že som sama sebou. pár dní na to mi ešte kamarátka povedala, že ma obdivuje, pretože vždy dám ľuďom ďalšiu šancu, nezáležiac od
toho ako veľmi mi ublížili, a že v nich vždy dokážem vidieť to dobré a veriť v nich. neskutočne ma tieto veci potešili, pretože som si myslela, že moja povaha stojí za prd.

teraz začala škola a ja som sa vrátila do starých koľají. žalúdočné kŕče, stres, prokrastinácia zmiešaná s obrovskou motiváciou, všetko je zase ako bolo a ja som už stihla aj ochorieť, takže som teraz dva dni bola doma. som príjemne prekvapená z angličtiny našich učiteľov, keďže sa jej úroveň výrazne líši od toho čo som počula. nepríjemne ma však prekvapil rozvrh skombinovaný s mojimi krúžkami. v pondelok budem mávať osem hodín (do pol štvrtej), potom od pol šiestej do trištvrte na sedem gitaru. v utorok sedem hodín a hneď potom volejbal do štvrtej. v stredu zatiaľ mám šesť hodín a žiaden krúžok. vo štvrtok šesť hodín a teóriu od pol šiestej do trištvrte na sedem. v piatok sedem hodín a potom do štvrtej venčekový nácvik. viem, že mnohí to máte o dosť horšie, no na to že som druháčka na bilingvále (čiže vpodstate normálna prváčka) to je dosť zlé. ale načo sa budeme zaoberať vecami, ktoré nezmeníme, všakže. 

rozhodla som sa vrátiť v plnom nasadení (ako ste si už určite ale všimli) a presunúť sa z chiary herondale. nepáčilo sa mi to meno. teda, herondale ako také sa mi páči, milujem všetkých z toho fiktívneho rodu, ale chcela som niečo čisto moje, a slovo ethereal je proste veľmi pekné. a tak. trošku som aj zminimalizovala design. mám už pripravených veľa nápadov na články, a aj keď vám nesľubujem, že budem prispievať pravidelne, veľmi sa na to písanie teším, a to je záruka sama o sebe. 

until next time, 
jass xxxxx

9 comments:

  1. Vopred sa ospravedlňujem za dĺžku komentára, rozdelím ho asi na viac častí, aby to nebolo chaotické.
    Na začiatok chcem určite reagovať na tvoj komentár na mojom blogu, za ktorý ti neskutočne ďakujem, aj za pochvaly, tie si cením ešte viac, pretože ja som neskutočne sebakritický človek a vôbec v sebe nevidím to, čo ostatní ľudia, som však rada, že sa niekomu páči to robím, aj keď to nie je podľa môjho názoru nič extra. K Reign sa vyjadrím na konci, pretože to proste potrebuje samostatný odsek, kde si konečne môžem vypísať svoje pocity niekomu, kto to bude chápať, pretože som zatiaľ nenašla žiadneho človeka v mojom okolí kto by to pozeral a mal rád. Čítala som aj tvoju staršiu recenziu na Reign a súhlasím súhlasím súhlasím. Ale o tom potom.

    Veľmi sa stotožňujem s tým, o čom si hovorila na začiatku článku. Ja mám chvíle, kedy sa úplne pozabudnem, nechce sa mi písať ani nič podobného a dokonca ani otvoriť blog, no a za ten čas sa to vo mne všetko nahromadí, ale nechcem to ani tak vypisovať, pretože sa potom ja sama cítim prekliato zle preto, že kašlem na to, čo ma robí šťastnou, ale to je proste ťažké. Nie som nejak extra svedomitý človek, pretože ah jaj, stále som lenivá a nič sa mi nechce, ale snažím sa. Horské prostredie a joga? To znie ako sen. Neskutočne sa mi joga páči a toľkokrát som sa do nej pustila, ale nejde to. Viem, že to znie znovu ako moje lenivé ja, ale tak či tak, nemám motiváciu a zatiaľ som ju nikde ani nenašla, ale pracujem na to, a už dlhý čas sa snažím dať dokopy. Tiež sa snažím prijať seba, svoje kvality, svoju povahu, ale to všetko musí ísť časom som si toho vedomá. Veľmi sa teším, že si späť, pretože tvoj blog, tvoje články, recenzie, fangirling a stuff mi neskutočne chýbali a som rada že si späť a že píšeš, pretože tebe to ide ♡

    ReplyDelete
    Replies
    1. Dostávam s k reign, neviem kde začať. Kde mám začať? Ah áno, začala som to pozerať tak, že som jedno poobedie bola u sestry a v prepínala som telku a zrazu sa objavila krásna kráľovská svadba a ja že áno toto si zniekadiaľ pamätám. Doteraz som smutná z toho, že išla v telke práve táto časť, pretože keď som to začala pozerať, na nič iné som nečakala len na svadbu a ako k nej vlastne došlo. Nerozumela som, o čo ide a tak som si to na druhý deň našla a naraz pozrela asi 6/7 častí. Ja neviem neviem neviem čo mám povedať. Je to môj fav seriál, je to niečo neskutočné a neviem sa dočkať 3 série. Som 100% FRARY. Aj keď, je to veľmi komplikovaná a veľmi prepracovaná postava. Je v ňom toľko veľa skrytých pocitov a aj keď ma to znervózňuje, stále chce dobro pre svoju krajinu ale rovnako chce dobre aj pre Mary a chce ju podporovať vo všetkom. Ale občas sa to nedá, predsa len, je to kráľ a kráľ má povinnosti. Aj keď na začiatku som si ním nebola tak istá, pretože už v prvej časti bol taký badass a hnusne dával najavo Mary, že si ju nechce vziať a spával s kadekým ale whatever, Milujem ho. Celú jeho osobnosť a vzhľad a ..... teraz úprimne, otvorene a bez klamstiev.... ten chlap sa musí bozkávať dokonale. Vlastne lepšie ako dokonale. Podľa mňa. Podľa toho, čo vidím. Pravdaže, jasné kto by čakal, že bude niekto v 16. storočí atraktívny, ale z neho spravili niekoho, kto je atraktívny na to obdobie a aj na naše. Ćo je skvelé.
      Mary je jeden veľký vzor, je krásna, má úžasný rázny hlas a to obliekanie... som úplne BEZ SLOV.
      Taktiež, shippovala som Kennu a Basha, ale proste keď ona si nevie pomôcť s hľadaním stále vplyvnejších chlapov a Bash zas s tmavými lesmi a nadprirodzenými javmi. Nejak to nevyšlo ale čo už. Ďalej Greer, ona je tak krásna žena, ale neviem jej odpustiť toho Leitha. Tak krásny muž, ktorý sa dostal tak ďaleko len pre ňu. No a Lola, tá je kapitola asi sama o sebe. Občas neviem prekusnúť časti, keď je celá happy spolu s Francisom okolo malého a pritom Mary je na dne. Je toho tak veľa.
      Catherine je veľká osobnosť, podľa mňa je to silná žena, aj keď napáchala toho už veľa hlavne ten koniec druhej série. Neviem sa z toho doteraz spamätať a nechcem nechcem nechcem. Mám rada Mary, mám rada Catherine ale proste ... nie nechcem aby sa jej niečo stalo. A nechcem, aby sa niečo stalo s Francisom, čo sa očividne asi stane.

      Ja si už ani neviem predstaviť dĺžku toho čo som napísala, určite som niečo vynechala, ale to už nevadí, nechcem to zbytočne naťahovať. Keď to prečítaš, ďakujem ti nekonečne za trpezlivosť :D ♡

      Delete
  2. och bože jaaaaaaass<3 ahoj ahoj ahoj ahoj. akurát včera som narazila na teraz už vymazaný odkaz z chiaraherondalovského blogspotu na tumblr s rovnakým názvom ako tento blog a stalkovala som ťa strašne a tak a nakoniec sa objavíš niekde inde. please. inak tento komenár odosielam z môjho bloggerovského účtu, aj keď na bloggeri už neblogujem, ale to je jedno, ja len tak, že je to akosi celé komplikovanejšie keď už nepoužívam blogspot. bolo to na mňa akosi príliš zložité a potrebovala som ukončiť jednu etapu, ku ktorej som sa pár týždňov na to znova vrátila, čo už. a zas, totálne som odbočila od témy. SOM TAKÁ RADA, ŽE ŤA VIDÍM NA BLOGU! hocijakom. a som ešte viac rada, že si ma našla a ozvala sa mi.

    okay, najprv budem reagovať na tvoj komentár.
    thank you soooo much za to blahoželanie. vôbec, ale že vôbec mi to tak nepripadá, že som znovu o rok staršia. sakra.
    titanic bol fajn, aj keď idk, či to fakt muselo stáť 8€. akože fajn, bolo to krásne, ale keď rozmýšľam, koľko za to nahrabali len za jeden vstup od 40 ľudí, pripadá mi to dosť predražené. najviac ma prekvapilo, že vylovili aj pôvodné veci a vystavili ich tam.
    neviem, ako budem stíhať nórčinu popri angličtine a nemčine, ale snáď.. a áno, jeg skrive znamená píšem. veľmi sa mi páči, ako to znie. sauline? sauline aka vv aka jedna z mojich najobľúbenejších rockeriek.. myslím, že hovoríme o rovnakej sauline. stále neverím, že sme sa stretli, že to vyšlo.

    ReplyDelete
    Replies
    1. dobre a teraz k tvojmu článku.
      ja mám zas opačný problém. stále mám chuť písať, ale rozmýšľam, o čom vlastne bude článok. nejak som si odvykla na serióznu stuff (ako napríklad slávne blog.cztkové témy týždňa) a potom vznikajú len nejaké zhluky myšlienok, slov a mojich nálad. nakoniec si spomeniem, že blog píšem pre samú seba a môžem tam postnúť čokoľvek chcem (a následne tým odplaším polovicu návštevníkov. potlesk). poradím ti jednu vec. nenúť sa do písania never ever ever, lebo to nedopadne dobre. ver mi, vlastná skúsenosť. ty si taká skromná. podarilo sa ti úspešne dokončiť prvý ročník. uh a so samými jednotkami. prosímťa.
      o anglicku som donedávna rozmýšľala o niečom ako before i die, ale nie ako o nejakom blízkobudúcnosťovom (?) pláne. až kým som sa nedozvedela, že z popradu letí každý druhý deň lietadlo za 10€ (spiatočná letenka) a následnom pozvaní na návštevu od jednej sesternice mojej maminy, ktorá tam býva niekedy do konca budúceho roku. mala by som šetriť. ja by som ani tak veľmi nechcela vidieť londýn (aj keď nebránila by som sa), ale skôr ma láka anglický vidiek, malé mestečká, musicshops, more, dážď, jazyk. vysoké tatry sú obsession, všeobecne milujem hory. aj ja som tam bola, ale len na dva dni, užila som si túru viac než dosť. a jóga v horách znie dokonale. nejak sa v poslednom čase začínam zaujímať o tieto veci. síce chodím na kresťanskú školu, ale budhizmus a jóga.. rozmýšľam o tom. yaaaaaaay narazila som na niekoho v mojom veku, kto má na vzťahy identický názor ako ja. načo? vysvetlite mi niekto. okay, nejaké crushes sa nájdu, lenže nikdy to nezašlo ďalej.. a vlastne by som dala prednosť priateľstvu pred vzťahom, pretože je to jednoduchšie. aj keď.. neviem ako by sa mi to hovorilo, keby ten môj crush začal mať o mňa záujem. ale čo sa nedeje, to sa nedeje a nejdem si nad tým lámať hlavu. honestly, na tábore som nikdy nebola (camp z gymka sa neráta). ale keď vidím fotky a čo o ňom napríklad píšeš ty.. muselo to byť super a je vidieť, že si si to užila. hmm a pri všetkých skvelých veciach je niečo aj zlé, ale verím, že ku každej tvojej tear by sa našli minimálne tri úsmevy. :) len kukám na tvoj rozvrh a rozmýšľam, ako je to možné, že ho máš až taký ťažký. ja som minulý rok mávala 4x týždenne 7 hodín a raz 6, a tento rok mám zatiaľ 7, 7, 6, 0+6 a 6 (ale stopercentne sa to bude ešte meniť, keďže sťahujeme školu). čo je o dosť lepší ako ten tvoj. ale ty to zvládneš. určite. GITARA? netušila som, že hráš na gitaru. asfkdj.<3 to je srdcovka. chcela by som vedieť hrať aj ja, ale tento rok sa to nepodarilo, možno budúci. viem, veľa hudobníkov tvrdí, že je to už neskoro, ale i don´t care, keď existujú kurzy pre dospelých, tak asiii.

      ps: julinkaa má rada slohy, hope u don´t mind. xxx.

      Delete
  3. som rada, že som objavila tvoj blog! :) píšeš veľmi zaujímavo.
    v škole ti držím palce, väčšinou sú ťažké tie začiatky a konce roka, to medzi tým sa celkom dá (aspoň u nás to tak je :D).
    fotka velického plesa je krásna. a kombinácia jogy a tatier - to by som hneď brala, keďže jogu mám rada a som na nej, pravdu povediac, trocha závislá.
    veľmi sa teším na nejaké tvoje ďalšie články :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem ti za tak krásny komentár u mňa:)

      Jogu cvičím sama, podľa yogabycandace na youtube, mimo domu som bola cvičiť len dvakrát a tiež mi väčšinou čas nevyhovuje.

      Keď spomínaš word formation, podľa vlastnej skúsenosti viem, že mr Zdenko s tým vie dať riadne zabrať. Obávam sa, že máme triedu na tej istej chodbe. :D. Náhody. :)

      A to varenie .. vegetariánske mňamky varím veľmi rada, ale vždy len pre seba, lebo u nás to nikto neje. :/ držím prsty pri varení i pečení! :D

      Delete
  4. Len warning na úvod, že budem písať tento komentár popri čítaní. Takže tak.
    Lebo sa chcem vyjadriť hneď k úvodu. Quote. Lebo...ugh. Prinútilo ma to tak zamyslieť sa nad sebou a nad faktom, že presne tak sa teraz cítim. Teda, nie teraz ako teraz, ale od začiatku tohto roka. September a nabehnutie do nového školského roka je pre mňa ako také... znovuzrodenie? Pretože hoci sa na letné prázdniny teším hneď po skončení tých jarných a doslova do nich odpočítavam dni, nakoniec i tak počas tých horúcich dní nerobím absolútne nič, lebo sa mi jednoducho nechce, a tak v tielku a kraťasoch ležím na posteli s mobilom v ruke. A nedokopem sa k ničomu. Ale september je o inom. Zrazu sa môj diár zapĺňa a ja neviem čo skôr. Mobil chytám do ruky až keď si idem ľahnúť do postele, no i tak prebehnem len tie základné sociálne siete, aby som sa v svete okolo mňa nestratila už úplne, a idem spať, lebo je zrazu jedenásť a ja neviem nechať oči otvorené. Ale presne tak sa cítim na konci dňa. Teda... nie so špinavými nohami (to by bolo trochu weird, ale spoločne ďakujme za sprchy a tečúcu vodu), ale s messy hair a sparkling eyes, lebo každý večer mám pocit, že som spravila niečo pre seba, niečo pre ľudí okolo mňa, že som sa niečo nové v škole naučila, že som jednoducho využila každú jednu sekundu toho dňa. A je to vážne dobrý pocit. Len verím, že mi dlho vydrží.

    Dôvod tvojho návratu sa mi páči. A aj fakt, že sa ti niekto tak zveril s blogom. Teda, aspoň pre mňa je to dosť citlivá téma. Je to ako keby som niekomu len tak dávala kus seba. Lebo je to rozdiel, keď človek niekomu povie jedno nejaké tajomstvo, ale blog je ako denník, ako dream catcher, ktorý všetko zachytáva a drží v sebe, všetky tie výpisky šťastných i smutných momentov, je to ako kniha, ktorú keď zrazu otvorí človek z blízkeho okolia, je to akoby sa mu zrazu otvorili dvierka, ktoré som tak dlho nechávala zatvorené. Ale o blogu vedia moji rodičia i sestry - i keď naň nechodia, oni sú tí, ktorí tieto veci vedia. Potom to vedia moje dve najlepšie kamarátky a ďalší dvaja spolužiaci, ktorým však viac než len verím. Ale je to taký zvláštny pocit, keď im človek zrazu povie, že si píše blog, že má nejaký taký svoj kútik, ukáže im ho a dá mu zrazu všetko ako na zlatom podnose.

    Na taký výlet do Tatier by som určite šla. Zrazu sa tak odizolovať od okolitého sveta. Musí to byť super.

    Na základnej som mala najlepšiu kamarátku, ktorá bola narodená o tri dni skôr ako ja. A boli sme mega podobné, niekedy ako jedna osoba. S rovnakými názormi, záľubami, učitelia si nás plietli. Ale po čase sa naše cesty akosi rozdelili, každá šla zrazu na rozdielne gymnázium, a hoci sme sa prvé mesiace ešte stretávali a vymieňali si dojmy z nového prostredia, zrazu sme obe našli ľudí, s ktorými sme si rozumeli a boli pri nás každý deň. A tak sme sa poriadne nestretli asi dva, možno dva a pol roka. A mrzí ma to, že sme o naše priateľstvo nebojovali trochu viac.
    Ale teraz mám pri sebe iných ľudí. Ľudí, a to konkrétne jednu osôbku, ktorú poznám v podstate od narodenia, pretože môj dad a jej mum spolu chodili na základnú a na strednú. A stále sa kamarátia a stretávajú. Takže sme spolu odmalička, i keď prvých asi pätnásť rokov to boli len také trápne stretnutia, kedy ani jedna z nás nevedela, že čo má povedať, predsa len, vídali sme sa raz za polrok. A teraz si neviem predstaviť deň bez nej. Je to strašné klišé, ja viem, ale ona je môj soul mate.

    All the single ladies, all the single ladies :D Ale nie, ja som tiež sama a som spokojná. Hoci, let's be real, keď si len tak človek na chvíľku predstaví samú seba v nejakom cute bytíku na predmestí zariadenom v minimalistickom štýle, ako sa večer so šálkou čaju k niekomu túli a sleduje kvapky dažďa stekajúce po okne, tak je to celkom pekná predstava, ale obe máme ešte čas. Teraz i tak na nejaký vzťah nemám veľa času, keďže lietam kade-tade, a posledná vec, ktorú mi treba, je plakať po večeroch kvôli nejakému chlapcovi. No no, i don't have time for that shit.
    Oh, a ja nejem mäso pol roka a nechýba mi ani kúsok. Takže ak ho nechceš jesť, tak ho z jednálnička úplne vyraď.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Nie je trochu smutné, ako sa človek poteší z takého komplimentu? Nemyslím to v zlom, lebo ja som taká istá. Do druhej ráno budem civieť na stenu s tým, prečo robím nejaké veci a prečo som, aká som. Ale na narodeniny mi dal spolužiak (jeden z tých, ktorí vedia, že mám blog) dózu, kde bolo okrem iného viac ako päťdesiat papierikov s tým, prečo ma majú radi. Nerobil to sám, zapojila sa do toho aspoň polovica triedy. A rozplakalo ma to, rozplakali mi všetky tie drobné detaily, ktoré si na mne všímajú a ktoré majú radi, ktoré si na mne cenia. A tak sa drž takých ľudí, ľudí, ktorí si všímajú tie drobnosti a sú s tebou, lebo ťa majú radi a vedia na tebe oceniť nielen tie dobré, ale i zlé stránky.

      Huh, rozvrh ti fakt nezávidím. Môj rozvrh na tento rok si už vlastne videla, takže nemá zmysel ho nejako vyťahovať. A nemám ani žiadne krúžky, no o to viac budem mať učenia, predsa len, o pár mesiacov ma čaká maturita. Ale držím palce. Zvládneš to ♥

      A teším sa na nové články. Čítam tvoj blog už veľmi dlho, i keď som na jass.blog.cz iba ticho pozorovala z diaľky :D Takže som celkom zvedavá :D

      Oh, a ešte design.
      Perfect.
      Žiadne iné slovo ho asi lepšie nevystihuje.

      [A ani som nevedela, že do jedného komentára sa zmestí len 4 000 znakov, ešte nikdy sa mi nestalo, že by mi ho nechcelo zverejniť, lebo je veľmi dlhý :D Tak preto sú rozdelené. A ospravedlňujem sa za tú dĺžku ♥]

      Delete
  5. jasnaaaa♥ how happy i am to be mentioned in someone´s post, especially in yours
    som veľmi rada, že som ti nejakým spôsobom pomohla vrátiť chuť do písania (pretože písanie, úprimné písanie od srdca, je tá najlepšia vec aká len môže byť. well, aj so seriálmi)
    čomu však ešte radšej je to, že som ťa mala (a stále mám) možnosť spoznať a zdôveriť sa ti s vecami, ktoré som predtým nikomu inému nepovedala, ak nepočítame chudák môj denník. nemôžem povedať, že som si mysela, že si nenájdeme spoločnú reč, pravdupovediac nad takými vecami príliš nerozmýšľam, no už dlho sa mi nestalo, že by som sa s niekým tak dobre porozprávala. thanks a lot for everything, dúfam, že sa na teba budem môcť obrátiť aj veľa ďalších ráz♥♥♥

    ReplyDelete