Loving your body only when it's in perfect shape is like loving your kids only when they're well behaved.
— Unknown
dneska sa s vami chcem porozprávať o téme, ktorá je veľmi aktuálna a všetci o nej hovoria, mnohí majú rôzne kontroverzné názory, firmy ponúkajú worksheety a workshopy a knihy, ktoré sľubujú úspech... a predsa, low self-esteem je stále tag plný recent príspevkov na tumblr, stále sú mladé dievčatá no i chlapci, ktorí majú problémy sami so sebou. nebudem tu ponúkať žiadne riešenia, chcem len vyjadriť svoj názor na túto tému a ďalšie veci s tým spojené. nemusíte všetci s mojimi názormi súhlasiť, keďže sú to len moje skromné subjektívne myšlienky. tento článok bude rozložený na dve časti /možno aj tri, uvidím aký dlhý bude druhý diel/, pričom v prvej budem riešiť skôr fyzickú stránku self-esteemu a v druhej skôr mentalitu. let's begin, shall we?
okrem toho, naše telo je náš domov. zoberte si, ako sa staráte o váš dom/byt/izbu, ako upratujete, ako vás neskutočne baví kupovať si nové veci a udržiavať to tam pekné, aký pocit bezpečia máte, keď ste vo vašom svete vo vašej izbe. tak isto by ste sa mali cítiť aj vo vašom tele. je to váš domov a budete v ňom celý život. mali by ste si ho vážiť a patrične sa o neho starať, a hlavne mať k nemu dobrý vzťah.
dosť veľa zmätku je aj okolo všetkých tých qoutes. jedna pani na google hovorí že máte milovať vaše telo také aké je. druhá zas, že sa máte vždy snažiť zlepšovať sa. sama som dosť dlho z toho bola pomätená. no realita je takáto: milovať naše telo samozrejme musíme/mali by sme, také aké je. no zároveň nie je nič zlé chcieť sa zlepšiť, zmeniť. nemali by sme to však robiť kvôli nejakému nerealistickému očakávaniu založenému na vyretušovanom obrázku modelky v plavkách, ale preto, aby sme boli najzdravšia, najšťastnejšia verzia seba samej aká je možná. nemeňte sa to kvôli "bikini body", meňte sa aby ste sa cítili zdravo a vitálne.
Be happy with what you have while working for what you want. — Helen Keller
nie sme naše nedokonalosti, naše nedokonalosti sú my: nedefinujú nás a nie sú to jediné, na čom záleží. nie sú to prvé, čo si niekto všimne keď vás uvidí. ale sú našou súčasťou a musíme sa naučiť ich akceptovať a milovať. taktiež by sme sa nemali kŕmiť pep-talkami ako: "to, čo na sebe nenávidíš bude raz niekto milovať." nesmieme sa spoliehať na iných, ale koniec koncov, o tom nabudúce. my samy sa musíme naučiť akceptovať tie veci, ktoré nám prídu čudné. nepáčia sa vám vaše vlasy? ale máte krásne, žiarivé oči. nepáči sa vám váš veľký nos? ale máte nádherné, plné pery. skúste si prípadne spísať zoznam vecí, ktoré sa vám nepáčia, a za každú zlú vec nájdite niečo, čo na sebe milujete. a tu je video, ktoré nám dokazuje ako rozdielne vnímame náš vzhľad my a iní. /x/
Real women are fat. And thin. And both, and neither, and otherwise. — Hanne Blank
no a na záver, prestaňte prosím, prosím veriť a orientovať sa podľa vzhľadu moderátoriek a modeliek a celebrít na obaloch časopisov. viem, že to hovorí každý, ale je to niečo čo sa nikdy nebude dostatočne zvýraznené. prestaňte followovať všetky účty a stránky, kvôli ktorým máte insecurities o vašom tele a vedzte, že za každou úchvatnou obálkou časopisu je celý profesionálny tím ľudí, ktorí vo photoshope spravia z modeliek nerealistické ideály krásy. ak chcete vidieť naozajstné ženy, pozrite si #fitspo, kde sú väčšinou naozajstné vymakané baby s flat stomaches, na ktorých však tvrdo pracovali a neboli vyretušované, alebo #realwomen/#realbeauty. naozajstné ženy sú všetkých tvarov a veľkostí, sú skinny, sú curvy, sú čierne a biele a in between, ale neretušujú sa. sú reálne. ak chcete vidieť nereálne ženy... / x - x / alebo /x/ - toto som spravila ja sama, photoshopový samouk, žiadny profík, za desať minút. aké zmeny potom musia robiť profíci, keď na to majú celé dni?!
// budem rada, keď mi do komentárov napíšete, čo si myslíte vy. vypíšte sa, napíšte celé eseje, hádajte sa. téma je to vážna, riešená a relevantná, takže si tu pokojne vylejte srdiečko. viva la diskusia.
dievča, napísala si to dokonale. vystihla si všetko čo trebalo a myslím, že by to takmer nikto nenapísal lepšie. súhlasím s tebou na viac než 100 percent. po videách čo si linkla do článku som bola naozaj zhrozená. nerozumiem, ako to niekto môže vlastne robiť. mám viacero vzorov. a áno, závidím im krásne postavy a všetko, ale občas to nie je všetko. každá žena sa totiž môže namaľovať, upraviť si vlasy, spraviť si selfie, dať no na instagram a tak znížiť sebavedomie x dievčatám. ak sa nad tým zamyslíme, je to smutné, až príliš. všetci sme jedineční ale nie všetci si to žiaľ uvedomujeme. čo je smutné. ja som niekedy dávnejšie (dobre áno aj teraz občas) riešila to, že nie som so sebou úplne spokojná. ale som toho názoru, že keď niekto nie je so sebou spokojní, buď to zmení alebo nech sa s tým zmieri. ale nadávanie to všetko nezlepší. ako si už napísala, naše telo je unikátne. keď sa nad tým zamyslíme, žiaľ na každom jednom kúsku nášho tela dokážu ľudia nájsť chybu. začnime najväčšou ... naša pokožka - svetlá, tmavá, žltá. tu je prvý problém. väčšie znamienka, vyrážky, pigmentové škvrny - druhá problém. tetovanie, netetovanie - ďalší problém. a to sme len pri našej pokožke. ľudia si stále nájdu nejakú časť nás, ktorá im nebude ... sympatická. ale to sú oni. nie my, ktorí sa za tou pokožkou "skrývame"
ReplyDeleteAni neviem, kde by som mala začať.
ReplyDeleteBohužiaľ, patrím medzi tých ľudí, ktorí sa na seba každé ráno pozerajú päť minút do zrkadla a premýšľajú o tom, čo robia zle. Čo JA robím zle. Prečo nemôžem vyzerať ako moje prekrásne spolužiačky, a i ako dievčatá z obálok časopisov. Niektoré nie sú až tak vyretušované. A nech je pravda kdekoľvek, neviem sa pred odchodom z bytu pozrieť na svoj odraz.
V utorok som mala v škole sukňu. Nenosím sukne. Mám pocit, že mi v nich vidno celý zadok, keď sa na seba dívam v zrkadle, hneď by som zmenila svoje nohy. Alebo boky. nenávidím ich. Čo je strašne zle, ja viem. A proste... Len čo som vošla do triedy, cítila som, ako sa na mňa ľudia pozerajú. Nie v zlom. Celý deň mi dookola hovorili, že si mám sukne obliekať častejšie, lebo v nich vyzerám úžasne, spolužiak, ktorý mi je ako bratom, fakt si veľmi rozumieme, mi povedal "asi ti budem musieť dať po zadku, aby si pochopila, aká si krásna" a ja neviem, zasmiala som sa na tom, potom sme už vošli do triedy a hneď na to zvonilo a začali sme prezentovať náš projekt na dejepis, a tak som nemala veľa času o tom premýšľať, ale vrátila som sa k tej vete ešte ten večer, tesne pred spaním. A premýšľala som o tom, kde je chyba. Keď všade hovorím, ako veľmi nenávidím svoje oči, vlasy a podobne, tak ľudia okolo mňa mi hovoria, že sa mám spamätať, že to nie je ani trochu pravda. Nepozastavujem sa nad tým, ja si myslím čosi iné. No v ten večer som o tom uvažovala a nevedela som o tom prestať premýšľať i pri čítaní tohto článku. Lebo možno je fakt chyba vo mne. Všade, kam sa pohneme, sme obklopovaní tými ideálmi krásy - dlhé krásne vlasy, modré veľké oči, ploché brucho, abs, thigh gap. A hoci všetci vieme, že to nie je pravda, že polovica je umelo vytvorená, na youtube je milión vidí, ako fotografie upravujú, no kdesi v hlave už máme zakorenené, že to je tá dokonalosť, že presne také musíme byť.
A je to smutné. Veľmi. A ja verím, že príde ten deň, kedy to ľudia prestanú robiť, kedy sa prestanú fotografie tak upravovať.
Je chyba vo mne, ja viem. Celý tento článok si napísala úžasne, prekrásne a veľmi inšpiratívne.
Skúsim so sebou niečo robiť. Jedno z mojich tohoročných predsavzatí bolo i naučiť sa mať rada samú seba. Naučiť sa milovať to, kto som.
Mám pripravený jeden článok. Outfit. Kde som ja. Je pre mňa oveľa jednoduchšie zverejňovať moje myšlienky a názory. No vždy som chcela zverejňovať i outfity.
Takže ďakujem. Lebo vždy som si hovorila, že musím pozbierať ešte kúsok, potom ešte trošičku odvahy, no nikdy som na tom nejako nepracovala. Ďakujem. Lebo ten článok zverejním.
Teším sa na ďalšiu časť.
beelievin.blogspot.com
j., vážne si ma potešila.<3 písala som ti mail, na adresu, čo máš v menu. bola by som fakt rada, ak by si si ho prečítala, tam je všetko vysvetlené.
ReplyDelete