 |
| / source |
I don't believe that old cliché that good things come to those who wait. I think good things come to those who want something so bad they can't sit still.
— Ashton Kutcher
citáty sú úžasné. obdivujem ľudí, ktorí majú takú obrovskú moc—vyvolať v ľuďoch silné emócie alebo presvedčenia prostredníctvom kombinácie dvadsiatich šiestich písmen. ľudia majú slobodu vyjadrenia, a preto nájdete mnoho protirečiacich si citátov. skúste hodiť do vyhľadávača napríklad anti-love quotes a vaša obrazovka bude zaplavená mnohými zaujímavými slovami od zaujímavých ľudí. na väčšine citátov dokážete nájsť aspoň kúsok pravdy, a ak ste ako ja, obľúbite si takmer všetky citáty, ktoré počujete. no jeden druh citátov neznášam—"počkaj si na to" citáty.
je to ten druh citátov, ktoré ti radia byť trpezlivou, čakať; čakať na deň, kedy nejaká vyššia moc mávne prútikom a tvoj život zrazu bude ako z rozprávky; čakať na tvojho záchrancu; čakať v obývačke s knihou, bylinkovým čajom a dekou, v bezpečí tvojej milovanej komfortnej zóny. nechápte ma zle, netvrdím, že to je vždy zlá voľba. niekedy vás to, že zostanete doma môže zachrániť pred smrťou v tornáde. ale, chápete... to sa nestáva každý deň.
robila som si trochu research. snažila som sa nájsť autora tohto citátu, teda "dobré veci prichádzajú k tým, ktorí čakajú," (neviem, ako znie voľný slovenský preklad), no skončilo to tak, že som zatvorila google tab s neidentifikovateľným frustrovaným zvukom. nájsť autora je (takmer) nemožné (myslím, že keby som veľmi chcela, by som niekde našla že to je ľudová slovesnosť alebo že autor je neznámy) a niektorí ľudia veria, že tento citát pochádza z nejakej verzie biblie. ale pravdepodobne to je jedna z tých starých dobrých sayings ktoré si ľudia posúvajú z generácie na generáciu, snažiac sa utešiť ich deti so slovami nádeje.
a presne o tomto je ten citát. útecha. prísľub že aj keď ste príliš vystrašení alebo leniví na to, aby ste si šli za tým čo chcete, stále to môžete dostať, bez práce, bez snahy, bez potu. len s trochou trpezlivosti. je to krásny kandidát na životné motto, výhovorka prečo si nejdete za svojimi snami. ale, bohužiaľ, život tak nefunguje. ak chcete dosiahnuť svoje sny, ak chcete stáť na obale forbes magazínu vedľa oprah a kráľovny, musíte pohnúť zadkom a pracovať. (i'm sorry, nemohla som si pomôcť. i fucking love that song.)
ak chcete v živote niečo dosiahnuť, musíte prestať kňučať, vysedávať a vystrihovať si obrázky vášho cieľa aby ste si ich mohli nalepiť do nejakého premotivovaného scrapbooku, pozerať sa na nich, opakovať si nejakú mantru a čakať, kým sa zhmotnia. tak sa ľudia nestávajú slávnymi umelcami, spisovateľmi, právnikmi alebo milionármi. tak ľudia nevynaliezajú veľkolepé veci. robia to tak, že sa postavia, vyjdú von, snažia sa nevzdať (a uspejú) a postavia sa zakaždým, keď spadnú.
ospravedlňujem sa ak som bola príliš tvrdá, ale verím, že to takto v živote funguje. skúste hodiť do google “good things come to those who don’t wait” a uvidíte, že veľa ľudí má rovnaký názor ako ja. dokonca aj ashton kutcher. c'mon, koho by nepresvedčil ashton kutcher?!
p.s.: tento článok som napísala asi pol roka dozadu, keď som niekde na tumblr videla "good things come to those who wait" a zrazu ma zaplavila vlna myšlienok, ktorá sa potom zo mňa dostala von v takejto forme. pôvodne som to však napísala po anglicky (už všetko píšem po anglicky. tento blog je moja posledná nádej, ako zo slovenčiny nedostať štvorku, veď aj na notebooku mám anglickú klávesnicu aj grammar checking system.), takže sa ospravedlňujem, ak to je chvíľami kostrbaté.
Dievča, máš úplnú úplnú pravdu a viac súhlasiť ani nemôžem. Ja som veľký teda až obrovský milovník rôznych quotes alebo random textov, ktoré povedia nejakí múdri ľudia, ktorí jednoducho (neviem ako síce) vedia stále povedať to, čo si myslia a nejak to dať do niekoľko súvislých viet. Čo ja by som nedala ja absolútne tiež neviem písať žiadne takéto motivačné texty, ktoré by niekoho aj inšpirovali. radšej sa nechávam inšpirovať ja ostatnými. Podľa mňa je možno pravda, že čas veľa dokáže. Dokáže nás zbaviť bolestivého rozchodu, pretože časom to jednoducho odíde. Alebo tak. Proste čas veľa dokáže. Ale podľa môjho názoru určite nedokáže sám od seba pretvoriť niekoho sen na realitu. Nevieme, ako vlastne ten náš život funguje, kto ho ovláda, či ho vôbec niečo ovláda (inak toto len tak odveci ale ja som jediná čo dúfa, že žijeme niečo ako divergent? že sme jednoducho nejaký experiment a stále failujeme? pravdaže ono je to komplikovanejšie ale dalo by sa to nejak domyslieť a mne by sa to maximálne páčilo, pretože ja si myslím, že o niekoľko desaťročí nás čaká niečo podobné, nejaké uzavretie spoločnosti do nejakých sektorov, z ktorých nebude žiadny prístup von alebo tak ja o tomto veľmi rada polemizujem ale dosť už bolo)
ReplyDeleteKde som to prestala teda? Aha no teda neviem že ako vlastne funguje celé toto KARMA a OSUD a podobne. Niečo JE. Niečo určite je ale presne čo to nevieme, a tak sa nemôžeme spoliehať na to, že časom niečo príde. Načo čakať? Načo čakať na niečo, čo MOZNO časom príde. Ale to nie je isté.
Dám taký príklad zo života ak nevadí. Ja keď som sa dozvedela, že bude 1d vo Viedni, povedala som si, že je to ešte ďaleko a že to nejak vyrieši čas či tam pôjdem alebo nie. Ale potom začalo prihárať a lístky sa fakt rýchlo míňali a potom som si povedala, že to nechám tak, veď budú ešte koncertovať určite. A potom jedného dňa našla kamarátka dievča, ktoré predávalo lístky. Síce sme si ich nekúpili (kúpili sme si vlastné, na ofic. stránke) ale šli sme tam a nejak sa to zariadilo. Osudom alebo časom alebo náhodou. To neviem, ale jednoducho je ťažké hodiť to na niečo.
Každopádne si myslím, že čakať na niečo, čo MOZNO príde MOZNO nepríde je zbytočné. Prestaňme byť leniví a skúsme to sami realizovať.
Good things come to those who wait.
ReplyDeleteDá sa to presne poňať z tvojho uhla pohľadu. Lebo potom to skutočne nie je pravda, tak skutočný reálny svet nefunguje a človek sa musí postaviť a bojovať za svoje sny, ísť za tým, čo ho baví a čo ho napĺňa, lebo inak sa jedno ráno zobudí na budík o pol šiestej ráno pri štyroch deťoch, len aby išiel niekde do Tesca za pokladňu a celý deň premýšľal o tom, ako mohol stáť vedľa Johnnyho Deppa v novom filme.
Ale zase si myslím, že ja i druhý uhol pohľadu.
Že dobré veci sa stanú tím, ktorí čakajú. A ktorí sú trpezliví. A nevzdávajú sa. Lebo sú ľudia, sú situácie, kedy človek niečo raz skúsi, nevyjde to a tak to proste vzdá. A keď už si dala ako príklad tých spisovateľov a vedcov, tak ich použijem tiež. Že jednoducho keby si niekto len tak sadol pred klávesnicu jedno utorkové ráno a otvoril Word s tým, že ide písať, no zrazu zo seba nevie dostať ani slovo alebo niekto si povie, že ide teda skúsiť nájsť ten liek proti tej rakovine, ale omylom porozlieva nejaké super látky. Ale good things come to those who wait. Good things come to those who are patient and who don't give up after one failure. A tým, ktorý si za tú klávesnicu sadnú i v stredu a vo štvrtok a budú si tak sadať i celé dva roky, len aby napísali všetky svoje myšlienky. A tým, ktorý znova namiešajú tie roztoky. A tým, ktorý vstávajú po každom páde, trpezlivo čakajú, až sa ich sny stanú skutočnosťou. Lebo tiež je pravda, že človek sa jednoducho jedno ráno nezobudí už s napísanou knihou, nezobudí sa s naučeným novým jazykom, nezobudí sa s vysnenou postavou. Ale good things come to those who wait until their dreams come true.
Takže si myslím, že sú dva pohľady. Že pravdu má i Ashton, ale i to známe cliché.
Že v oboch je trochu pravdy.
Snáď to dáva i trochu zmysel, lebo ani sama neviem, čo všetko som tam napísala. Ale moja excuse je to, že je pol dvanástej, som mŕtva a práve som konečne dopísala dve práce na seminár z geografie :D
Delete