I can fake a smile, I can force a laugh, I can dance and play the part; if that's what you ask; give you all I am. But I'm only human, and I bleed when I fall down. I'm only human, and I crash and I break down. Your words in my head, knives in my heart. You build me up and then I fall apart, cause I'm only human.— Human, Christina Perri
tento článok sa mi nepíše ľahko, ale napísať ho treba. posledné dva týždne sa so mnou niečo dialo. takmer každý deň som mala mental breakdown, začala som plakať, mala som panic attack a moje pľúca sa akokeby práve vynorili zpod vody a snažili sa nasať toľko vzduchu, koľko sa dalo, lenže mali tak učiniť cez maličkú dierku. /alebo ľudsky povedané, nemohla som dýchať a dychčala som/ takéto panic attacky som predtým nikdy nemala, preto som z toho vždy bola vytrasená.
moje telo na záťaž, na stres, na smútok a hnev nereagovalo len negatívnymi myšlienkami a plačom. bola som vkuse unavená, neskutočne ma bolela hlava, potom tu boli tie panic attacks. mala som nepríjemné obdobie. mama si to raz všimla a povedala, že to je následok slnečných erupcií a že veľa ľudí má teraz takéto problémy, čo ma trochu upokojilo. vždy je dobré vedieť, že v niečom nie ste sami.
okrem toho sa mi nedarilo v škole—posledný asi mesiac som intenzívne rozmýšľala nad prestupom, pretože niekedy sa to na tejto škole nedá vydržať, odhliadnuc od toho že to je najlepšia škola v krajine. nakoniec sa však mama rozhodla, že prestup nebude, pretože nemáme peniaze na súkromnú školu. takže som si povedala, okej, zmier sa s tým, snaž sa to tu naučiť užívať si ako si vedela kedysi.
no a popri panic attackoch a strese zo školy som sa začala zaujímať o relevantné problémy vo svete ako sú feminizmus, gender inequality, rasizmus, homophobia a podobne. /plánujem o nich skôr či neskôr napísať články, máte sa na čo tešiť. teraz som taká opinionated bitch./ taktiež rozmýšľam nad vegánstvom, pretože som videla istý ted talk, ktorý ma donútil zamyslieť sa. /o tom potom, tiež./
za posledné dva týždne som sa rapídne pomenila a stalo sa zo mňa nejaké čudesné stvorenie, ktoré dokáže plakať pri zaspávaní, mať depku ráno pred školou, prísť tam, nahodiť úsmev, hrať sa že som vpohode, chvíľami byť naozaj šťastná, potom prísť domov a znova upadnúť do zlých stavov. no a včera som mala ďalší breakdown, nezvládla som to. mala som neskutočne veľa vecí do školy /dvesto phrasal verbs na nemčinu nie je sranda./, plus som mala spraviť výzdobu na nástenku keďže sa na to vyjebali všetci z triedy mínus ja a jedna baba. no a long story short, nezvládla som to. mama si všimla môj panic attack a prikázala mi zostať doma.
za posledné dva týždne ma už na to viackrát prehovárala, no keďže som mix neskutočne zodpovedného človeka a lenivého človeka v jednom, dva týždne moja zodpovedná stránka vyhrávala s argumentami: ale nesmieš vymeškať školu, už máš príliš veľa vymeškaných hodín /pred mesiacom-dvomi som chýbala dva týždne vkuse/ a pod. lenže teraz som sa podvolila.
takže mám týždeň a pol na to, aby som sa dala dokopy. zatiaľ to ide celkom dobre, dnes som si rozdelila čas aby som nesedela celý deň za počítačom, ako to mám vo zvyku, a už som toho dosť veľa stihla. mám na pláne zopár článkov o vyššie spomenutých topics, plus vás chcem updatnúť o tom, čo som v poslednej dobe prečítala a videla, a plánujem samostatnú recenziu na avatar:the last airbender. /THE TV SERIES NOT THE MOVIE FOR FUCK'S SAKE./ takže zatiaľ zbohom, čoskoro vám dám o sebe zase vedieť.
podľa mňa je to v našom veku také normálne. zrazu sa proste zdá, že sa celý svet na teba valí a nič nie je dobre, pretože teba zaťažuje škola a vôbec nemáš čas na veci, ktoré ťa bavia. čítať a tak. teda aspoň ja vôbec nemám čas na takéto. tak veľa vecí by som chcela porobiť ani neviem. chcela by som písať, čítať, kresliť, počúvať hudbu, cvičiť jogu, rozprávať sa s rodičmi, jesť popritom si pozrieť nejaké youtube videá alebo nejaký film seriál hoci čo ale jeden deň má sprostých 24 hodín z ktorých prespím 8 či 9. odkedy sa posunul čas, aj ja som akási podráždená a nejak mi nie je dobre. som unavená a minulý týždeň som mala jednoducho dosť ťažký. odchod zayna a tak. nezvládla som to dobre to je isté. ja tiež rada preberám skôr také celosvetové problémy, ktoré ľudstvo každým dňom nejak postihujú, podľa sú to témy, ku ktorým by sa každý človek mal nejak vyjadriť a možno by neboli z toho také ... problémy.
ReplyDeletesom rada veľmi, že si späť každopádne, som rada, že som ti aspoň takto prostredníctvom komentára vedela aspoň trochu pomôcť:))
odpoviem ti sem ak to nevadí:) takže jogu cvičím z youtube, kde je okolo toho fakt fakt veľa videí. ja som osobne natrafila na veľmi zlaté dievča Adriene / https://www.youtube.com/channel/UCFKE7WVJfvaHW5q283SxchA / podľa mňa má fakt skvelé videá, je zlatá, vtipná, cvičí sa s ňou jedna radosť, má tam videá pre začiatočníkov, rôzne kratšie len tak sa zbaviť stresu. keď začneš cvičiť jogu, všetko čo budeš počas toho robiť ti bude pripadať zlé, že to nerobíš správe a že nemáš správne vystretú nohu alebo ruku. ale to príde časom. časom sa uvoľníš a začneš si to užívať. ako hovorí ona "find what feels good" a ber to doslova. nemusíš nič spraviť neviem ako dokonale, hlavne sa cíť dobre a bude sa ti cvičiť fakt skvele :)
Deletejaaass jassie<3 vieš, aká som bola rada, keď som od teba objavila komentár s tým, že sa púšťaš znova do toho? ah a teraz keď som našla nový článok? síce v ňom nie sú šťastné veci, ale aj tak, hltám každé jedno slovo.
ReplyDeletechápem ťa, viem ako sa cítiš. anxiety, frustration, worries, fear, sadness, pressure, loneliness - all these feelings were my...friends for last two or three weeks. áno, používam minulý čas, pretože teraz je to už lepšie (uhm žeby koniec slnečných erupcií?). a verím, že aj tebe sa čoskoro polepší. neskutočne veľa ľudí sa tak cíti a máva takéto nálady. hlavne v našom veku. na internete všade, kam sa pozriem (tumblr, fb, instagram..) vidím negatívne naladené obrázky a citáty. ľudská psychika je vážne krehká a niektorí ju majú ešte krehšiu ako ostatní. mne stačí malý tlak, stres, nervy a dokážem sa zrútiť v priebehu pár minút. plač, krik, bolesti hlavy.. všimla som si, že odvtedy, ako som nastúpila na strednú, sa to u mňa vyskytuje častejšie. asi som jedna z tých, ktorým vážne záleží, aby im veci vychádzali, aby sa starali o projekty v škole, keď sa na to ostatní proste vyserú, aby pomohli - čiže nejak podobne ako ty s nástenkou. potom sa to zrazu všetko nahrnie a bum, som z toho na prášky (okay, nie doslova, ale ďaleko k nim nemám). jass, nemali by sme to takto mať. snažíme sa zachrániť ostatných a zároveň pracovať na sebe a potom na to doplatíme samé tým, že v štyridsiatke budeme úplne mimo. ak je to v povahe človeka, asi sa s tým veľa spraviť nedá, ale fakt je pravdepodobne jediným riešením (minimálne na tú školu) občas sa na to tiež vykašlať a byť rovnako bitchy ako sú ostatní. nie stále, ale raz za čas.
tým ted talkom myslíš tedx na youtube? vau, vari to aj vám púšťajú na hodinách angličtiny a dávajú vám na jednotlivé tedx videá písať opinion essaye? donedávna som nič také nepoznala a keď nám to prvýkrát pustila učiteľka, nejak ma to nezaujalo. neviem, nechytil ma za srdce akýsi chlapík z applu (teraz si nie som istá, či to bol priamo steve jobs alebo nie), ale naposledy ma dostala "the ugliest woman". pri tom videu som plakala. naozaj. odteraz si to asi začnem pozerať aj vo voľnom čase, lebo myšlienky tých ľudí sú úžasné a dokážu pomôcť aj pri takýchto pocitoch, aké prežívaš.
Ja som mala presne toto minulý týždeň. Dva pomerne veľké panic attacks, ktoré mňa samú tak trochu prekvapili, lebo som ich nikdy nejako nemávala, no jednoducho som sa psychicky zrútila na úplné dno. A celkovo celý minulý týždeň bol strašný, nevládala som žiť a existovať a už som chcela, aby bol víkend. Mnohokrát som si musela tak pripomenúť, že sa musím i nadýchnúť a to ma tak zaskočilo najviac, že popri tom všetkom už i zabúdam akosi dýchať a je to úplne šialené, no párkrát do dňa som musela prerušiť úplne všetko, čo som robila a aspoň trikrát sa zhlboka nadýchnuť. Ale už je to oveľa lepšie, teraz ma drží na nohách fakt, že "už iba dva dni" a potom finally prázdniny a ja si konečne vydýchnem.
ReplyDeleteVždy ma tak trochu mrzí, keď čítam o iných školách. Ako radi by niektorí prestúpili a podobne. I teraz ma to strašne mrzí, pretože vždy si potom spomeniem na našu triedu a na to, aká šťastná v nej som, ako sme sa pozbierali ľudia z celého kraja a každý z nás je úplne iný, no predsa nás čosi spája a perfektne si rozumieme a ani jednu osôbku by som za nič na svete nevymenila - i keď mi niekedy lezú na nervy. A verím, že sa to u vás dá do poriadku, nech je problém už v čomkoľvek - v učive, v spolužiakoch, v učiteľoch, prostredí, čomkoľvek. Verím, že to bude v pohode. A že nebudeš ľutovať, že si neprestúpila.
Som zvedavá na tie články, fakt, lebo mám taký pocit, že budeš na to všetko mať presne taký istý názor ako ja a oh man verím, že konečne nájdem osobu, ktorá tie veci nebude brať na ľahkú váhu, lebo mnohí okolo mňa to plne ignorujú a je to serious problem a malo by sa to riešiť. Lebo keď pred tým budeme zatvárať oči, tak to nezmizne.
Oh honey ja verím, že sa čo najskôr zase vrátiš hore a zase ten rollercoaster života bude stúpať, lebo hoci i ja sama sa deň čo deň utápam v shits okolo mňa a honey, môžeš byť asi rada, že u teba si to aspoň rodičia všímajú, ja mám pocit, že žijem v bubline, ktorú nikto nezaujíma a jediný môj panic attack alebo i menší nervový breakdown, čo si všimla moja mum bol ten minulý pondelok a to už bol najhorší plač a trasenie rúk v mojom živote a nevedela som sa ani nadýchnuť ani nič. Ale hej, chápem, ako ti je a asi sa cez to budeme musieť pretĺcť všetci, lebo to je jednoducho život, niekto má toho pred sebou menej, niekto zase nič nerobí, iba padá a musí vstávať, ale nesmieme sa vzdávať. Bude dobre.
Ale som rada, že si späť. Vážne. Človek niekedy potrebuje pauzu, ja som si teraz potrebovala na chvíľočku trochu oddýchnuť a minulý týždeň som štyri dni ani poriadne neotvorila notebook a trochu mi to pomohlo sa dať zase dokopy. A verím, že i ty už si v tomto smere v pohode, že si teraz oddýchneš a načerpáš nové sily :)
beelievin.blogspot.com
Uff, to ťa chápem s tou školou. Ja teraz maturujem a tiež na každý predmet chcú od nás niečo. No ale kto sa to má a hlavne kedy učiť? Keď popri tom mám ešte kopu iných vecí -nákupy, varenie, občas nejaké vybavovačky, návštevy mojej a priateľovej rodiny (predsa nebudem rodinu zanedbávať kvôli škole, za to, že učitelia si zmyslia aby sme sa naučili z jedného dňa na druhý polku tém).
ReplyDeleteA keďže je toho veľa a mne sa nechce, tak zanedbávam školu. Nechodím do školy. Flákam ju, nechce sa mi učiť.. akurát sa naučím možno jedno učivo, z ktorého viem, že budem odpovedať a to je všetko. Neviem žiadne témy, jedine z odborných zopár, aj to len preto, že na každý deň nás skúšala učiteľka (ale aspoň sme sa takto učili).
Niekedy mám pocit, že to všetko nezvládnem.. a možno ani nezvládam, keďže mám ku tomu taký prístup... horšie je, že si to aj uvedomujem, ale i tak nemám tú pevnú vôľu, že by som spravila všetko čo by som mala.. už v podstate len čakám na to, kedy to skončí, ibaže je to o to horšie, že čím viac sa blížim ku koncu, tým viac si uvedomujem, že nič neviem.. a preto teda dúfam, že to aj skončí a a dám tú maturu na prvý raz. :-D Ale za to všetko môže moja lenivosť.