Where Rainbows End, Cecelia Ahern

 

Čaute dievčatá! Prepáčte, že som vám o sebe tak dlho nedávala vedieť, lenže bola som v Turecku a predtým som mala za trest zakázanú wifinu. Teraz som však konečne tu, aspoň na pár dní, než konečne zdrhnem. O tejto knihe som sa dozvedela vďaka Lily Collins, ktorá hrá vo filmovej adaptácii Love, Rosie, ktorá má byť v kinách niekedy v októbri. Uvidela som trailer, zistila som, že je to kniha, kúpila som ju Foster, Foster sa nepáčila, potom mi teta napísala či nechcem z anglicka nejaké knihy, tak som dostala poštou sedem krásnych anglických knižiek, ktoré hrdo stoja na poličke a čakajú na ich chvíľu. Jednou z nich bola Where Rainbows End. Zlákal ma obal. A nezniesla by som predstavu, že pôjdem do kina bez toho, že mám prečítanú knihu. A tak som ako prvú zo siedmych kníh z Anglicka prečítala práve túto.

 

    "Since childhood, Rosie and Alex have stuck by each other through thick and thin. But suddenly, they're separated, when Alex and his family move from Dublin to America. Their magical connection remains but can their friendship survive the years and miles?

    Misunderstandings, circumstances and sheer bad luck have kept them apart - until now. But will they gamble everything - including their friendship - on true love? And what twists and surprises does fate have in store for them this time?"

ŠTÝL PÍSANIA  

Where Rainbows End je napísané inak ako všetky knihy. Tak dobre, možno nie ako všetky, ale aspoň ako väčšina. Je to totiž napísané formou listov, instant messages, emailov, atď. To znamená, že si často musíme veľa vecí domýšľať, nevieme, čo sa deje kedy, keďže nič nie je označené časovou informáciou. Avšak toto vôbec nie je nič banálne - práve naopak, bolo fajn čítať knihu, pri ktorej som musela rozmýšľať. Taktiež tam nie sú popisy, takže sa do postáv nemôžeme zamilovať kvôli výzoru,  ale kvôli ich povahe a činom. Ale nebojte, zamilujete sa asi na tretej strane.

Každopádne, kniha začína, keď majú hlavné postavy sedem rokov, a sledujeme ich životy, až kým sú to dôchodcovia. Tento rast je vidieť aj v ich písaní - ako malí píšu s gramatickými chybami a škriepia sa kvôli hlúpostiam, keď vyrastú, píšu vyspelo a zakrývajú svoje pocity. Jedna z najzlatších maličkostí na tejto knihe [ a bolo ich naozaj veľa ] bola, že Alex v detstve nevedel, ako sa píše "know" a písal to ako "no", čo mu vydržalo až do dospelosti. Keď o tom hovorím, to asi roztomilo neznie, ale verte mi; keď budete čítať list od štyridsaťročného chlapa, a bude tam veta "I don't no" to už zlaté bude.

POSTAVY

Keďže táto kniha sleduje celé životy dvoch ľudí, samozrejme tam je veľa postáv.

Rosie, hlavná ženská protagonistka je úžasná. Kedže je to formou listov si s postavami nemôžeme vyvinúť až taký osobný vzťah, čo je škoda. No Rosie si aj tak obľúbite - je to jedna z tých postáv, ktorú nemôžete nemať radi. Sledujeme jej lásky, tehotenstvo, sklamania, nesplnené sny. Ľutujete ju, zamilovávate sa s ňou, a hlavne ju často chcete zaškrtiť kvôli jej naivite, zbabelosti. Ale práve toto sa mi na tejto knihe páči - to, ako veľmi je reálna. O tomu však neskôr. 

Alex. Sladký, úžasný Alex. Nie je ničím výnimočný, nemá špecifickú vlastnosť alebo mohutné materské znamienko. Aj tak si ho zamilujete. Je roztomilý, úžasný a... ja neviem. Zamilujete si ho. Tečka. Koniec diskusie. 

Sú tam ďalšie úžasné postavy - Ruby, sladká, ironická, múdra Ruby; Steph - coolová sestrička, Katie, Brian, Toby... Postavy sú proste v pohode. Príjemné. Nie je tam toľko character developmentu, ale geez, čo čakáte od knihy, ktorá nie je napísaná v žiadnej osobe alebo čase? Kde nevidíme pohľad na vec viacerých ľudí a kde sa venujeme hlavne dvom postavám? Na to, že táto kniha je napísaná takým formátom, akým je, sú postavy vykreslené veľmi dobre. 

ZHRNUTIE

Zatiaľ to tak možno nevyzerá, táto kniha je však naozaj kvalitná. Keď sa pozriete na obal [ na ten nádherný, dokonalý obal  ]  a na opis, príde vám to ako klasický chick-lit, alebo ako to ja rada volám, "fluffy read". Ono to vpodstate je fluffy read, ale je to deep. Fakt. Naučí vás to veľa o živote. A budete sa smiať, a ak ste fakt citliví, budete aj plakať. Ako ja. Ako malé dieťa. Nie, ale fakt, plakala som asi desať minút. 

    

Táto kniha je výnimočná svojou realistickosťou - nie je to prechádzka ružovou záhradou, no nie je to ani celé deprimujúce. Je to horská dráha, raz sú postavy takmer v nrbrsiach, žiaria šťastím, vo všetkom sa im darí, majú plány. Potom sa stane nejaká vec a všetko sa obráti hore nohami. Je to kniha o láske, o priateľstve, o vzťahoch, o rodine, o deťoch, o strate, o zmeškaných príležitostiach, nesplnených snoch a nesobeckosti. 

 Je to veľká kniha. Nie je to moja obľúbená kniha. Ale viete čo?! Kašlem na obľúbené knihy. Nemá to zmysel, zakaždým rozmýšľať, či je to moja nová najoblúbenejšia kniha alebo nie. Toto je úžasná kniha a basta. A viete čo? Budem  ju rereadovať. Ešte neviem, či každý rok, alebo len raz za pár rokov, aké určite budem. Aby som zistila, ako sa zmenil môj pohľad na život. Aby som si pripomenula tieto úžasné postavy a ich osudy. Pretože na túto knihu nechcem zabudnúť. 

+ budem sa opakovať, ale je to úžasná škola života. mne sa zmenil pohľad na mnohé veci a som za to vďačná

+ formát, akým je kniha písaná - listy, e-maily, správy, účty etc. má to niečo do seba, konečne si prečítať niečo nepísané inak, taktiež štýl, akým postavy píšu je príjemný a dobre čitateľný

- niekedy je táto kniha až príliš krutá a frustrujúca, autorka nedopraje postavám šťastie nadlho a vy máte chuť skočiť z okna kvôli tej nekonečnej frustrácii, na druhú stranu, život je už raz taký

- chýbajúce časové hlavičky; je to drobnosť, ktorá mne osobne vlastne ani nevadila, ale dá sa označiť ako negatívum

ODPORÚČANIE 

Túto knihu by som jednoznačne odporučila všetkým, ktorým nevadí žáner contemporary realistic, teda tým, ktorí dokážu prečítať aj knihu bez kúziel, krvavých bojov, drakov, budúcnosti a úmrtí na každom kroku. Mám pocit, že som dostatočne nevyjadrila kvalitu tejto knihy, lenže odvtedy som už stihla prečítať dve ďalšie knihy [ vlastne štyri, ale keď som písala recenziu boli len dve ], takže ten efekt sa už trošku vytratil. Každopádne, mali by ste si ju určite prečítať. Je to taká prázdninová knižka, prekvapivo dojemná oddychovka. Jediný problém pre väčšinu z vás asi bude jazyk, keďže to je len po anglicky, teda pokiaľ viem. Možno že vy, bratia Česi, to preložené máte. Tak či onak, je to písané ľahkou angličtinou, nie sú tam žiadne fantasy / sci-fi slová, takže podľa mňa to zvládne každá jedna z vás. Dúfam, že to zvládne každá jedna z vás, pretože táto kniha za to stojí.

    "Life is funny isn’t it? Just when you think you’ve got it all figured out, just when you finally begin to plan something, get excited about something, and feel like you know what direction you’re heading in, the paths change, the signs change, the wind blows the other way, north is suddenly south, and east is west, and you’re lost. It is so easy to lose your way, to lose direction. And that’s with following all the signposts."

    “People who say its a long story, mean it's a stupid short one that they are too embarrassed and couldn't be bothered to tell.”

    “At first we had so much to catch up on we were talking a hundred words a second, barely even listening to the ends of one another's sentences before moving onto the next. And there was laughing. Lots of laughing. Then the laughing stopped and there was this silence. What the hell was it? It was like the world stopped turning in that instant. Like everyone around us had disappeared. Like everything at home was forgotten about. It was as if those few minutes on this world were created just for us and all we could do was look at each other. It was like he was seeing my face for the first time. He looked confused but kind of amused. Exactly how I felt. Because I was sitting on the grass with my best friend Alex, and that was my best friend Alex's face and nose and eyes and lips, but they seemed different. So I kissed him. I seized the moment and I kissed him.”